Sila estetického stvárnenia obrazu spočíva nielen v hrdom postoji dievčaťa v dobovej važeckej parte, ktorý symbolizuje odhodlanie a silu Sloveniek, ale aj v kompozícii obrazu, či použití silných geometrických ornamentov. Pri komponovaní portrétu boli fotografi inšpirovaní takmer storočným dielom Važecká nevesta Jána Hálu, a svojou modernou optikou sa snažia nadviazať a zároveň vzdať hold jeho celoživotnej práci. Treba spomenúť aj farebnosť – kombináciu troch slovanských farieb, ktorá bola dôležitým atribútom obrazovej skladby. Maliarka svoju inšpiráciu hľadala v charakteristickom prvku svadobného odevu mladuchy – v ,,pôlke“, vytkávaného plátna, na ktorom dominuje červená farba ako ochrana pred škodlivými silami. Parta bola ozdobou hlavy nevesty, symbolom čistoty a krásy. Jej výrobe sa venovalo len niekoľko zručných žien, ktoré pri výrobe čerpali inšpiráciu z podtatranskej prírody. Prednú časť party lemuje pás kvetov a zelených listov, drobných šištičiek, doplnených sklenenými perličkami rôznych veľkostí a tvarov, symbolizujúcu rozkvitnutú važeckú lúku s ligotajúcimi sa kvapkami rosy. Súčasťou party je sedem štvorcových zrkadielok, predstavujúcich jednotlivé dni v týždni. Vrchnú časť party zdobia biele metličky, pripomínajúce chvostíky spevavcov. Parta na obraze pochádza z druhej polovice 20. storočia, patrí do dedičstva folklórneho združenia Stráne Važec.