,,Oddanica“, ako nevestu volali v Piešťanoch, mala na svadbu zhotovený vždy nový obradový odev so žltou výšivkou, farebnosťou kopíroval vzhľad sviatočného odevu. Nevestin odev dopĺňala parta a odievačka. Družičky na svadbe charakterizoval pestrý sviatočný odev a zapichnutý rozmarín za živôtikom. V deň svadby kládla partu neveste na hlavu kmotra. Parta pozostávala z venčeka, korunky a tkaných rôznofarebných kvetinových stúh. Veniec sa zhotovoval z pestrofarebných perličiek a zrkadielok, na ktorý sa pripevňovala korunka. Poctivá nevesta mala vo vrchnej časti party pripevnené rozmarínové halúzky. V prvej tretine 20. storočia sa postupne ľudový odev vytráca a nahrádza ho mestský odev. Medzi dominantné farby ženského ľudového odevu patrili žltá – sirková a oranžová – žeravá, neskôr aj červená a modrá. Výšivkárske umenie sa najviac uplatnilo na rukávcoch, ktoré boli najhonosnejšou časťou piešťanského ľudového odevu. Typické boli kvetinové motívy štylizované do kruhu s rôzne členenou vnútornou plochou, napríklad jaštericové ruže, na kolesá, klieščavá vzorka či gatrové ruže.