V Liptovských Sliačoch sa partou označuje súprava dlhých vyšívaných rôznofarebných stúh, ktoré mala mladucha pripnuté na venci. Svadobný veniec mladuchy bol väčší a bohatší, ako boli vence, ktoré nosili slobodné dievčatá pri sviatočných príležitostiach. Vence boli vyhotovené z textilných kvietkov rôznych farieb, tvarov a veľkostí. Zadnú časť venca tvorili listy z tvrdého papiera tmavozelenej farby, ktoré boli ukladané postupne a čiastočne sa prekrývali. Najstaršie známe fotografie vencov sú z prelomu 19. a 20. storočia. Vtedy boli vence oveľa nižšie, jednoduchšie a menej zdobené. Vence sú aj v súčasnosti stále využívané ako súčasť ľudového odevu na spoločenských či cirkevných príležitostiach ako napr. školský juniáles či primície novokňaza. Ornamentálny motív srdca na pozadí obrazu je rozšírený v geometrickej štylizácii a pochádza z mužskej sviatočnej košele. Od 12. storočia bolo v kresťanskej symbolike prezentované srdce Ježišovo ako srdce ovinuté tŕniami, v obraze tým autori chceli poukázať na neľahkú úlohu mladej nevesty v novej rodine.