Jemnosť a krehkosť modelky na obraze dopĺňa rastlinný ornament, predovšetkým motív tulipánu, ruže a vetvičiek vo farbách odevu typických pre oblasť Dolného Pohronia – bielej a červenej. V magicko-poverových predstavách bola červená farba vnímaná ako ochrana nevesty pred zlými vplyvmi. Motív tulipánu v tvare kalichovitého kvetu s tromi lupeňmi bol prevzatý z vyšívaných, ženských čižiem. Bohaté zastúpenie na pozadí obrazu má tiež archaický, geometrický motív rozety s hviezdou v strede. Veniec je v obci označovaný ako ,,tornyos koszorú“ – čo v preklade znamená, veniec vysoký ako kostolná veža. Pozostával z množstva voskových púčkov, kvietkov, sklenených perličiek, nylonových kvetov a nazberaného, bieleho závoja siahajúceho až po pás mladuchy, čo malo významný podiel na zaradení tohto svadobného venca do projektu . Veniec na obraze bol vyrobený v Štúrove v 50. rokoch 20. storočia. Vence sa v dedine nepožičiavali, každej neveste zaobstarali nový. Posledná svadba, kde sa nevesta vydávala v svadobnom odeve s vencom na hlave sa konala koncom 60. rokov minulého storočia. V dedine sa do súčasnosti zachovali tri pôvodné svadobné vence z prvej polovice 20. storočia.