Obrazu dominuje populárna čierno-červená farebná kombinácia výšivky, typická pre odev z konca 19. storočia. Predlohou pre umelcov boli dokonale zachované ženské čepce vyšívané „kamrholom“ (vlnou) s geometrickými motívmi a prvkami. Na tvári sú využité ornamenty z dienka čepca „okeničiek“ – dva protistojné trojuholníky v charakteristickej farebnosti.  Vo výzdobe pozadia nechýba florálny motív štvorlístkov – „okrúhlich kvietkov“, ktorý je na obraze viackrát znásobený v špecifickom lineárnom radení, ako tomu bolo pri výzdobe dienok čepcov. Modelkin hĺbavý pohľad na obraze sa vyznačuje rúškom tajomstva, keďže svadba je novou a neprebádanou životnou etapou. Parta bola pre projekt špeciálne vyrobená Adamom Staňom ako historická rekonštrukcia, na základe dochovaných kresieb a etnologických opisov. Ide o veľmi špecifickú partu so zeleným, súkenným podkladom, doplnenú o sklenené perličky usporiadané do kvietkov medzi trojuholníkovými základmi, v strede s dominantnou hviezdou a zlatými bortňami. Súčasťou party sú farebné stuhy s kvetinovým motívom. Keďže išlo o partu pre nevestu, nesmel chýbať zelený veniec zo zimozelene dozdobený vlnenými kvietkami. Parta reflektuje aj samotný život v lokalite, ktorý bo veľmi chudobný a ťažký, bez pozlátka. Samotné party si často mladuchy v obci požičiavali od majetnejších židoviek. Súkenná časť party postupne na prelome 19. a 20. storočia zanikla, nevesty neskôr využívali len zimozeleňový veniec s vlnenými kvietkami a ten následne nahradil veniec z látkových a voskových kvietkov. Časť odevu na fotenie bola zapožičaná zo zbierok Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici.