Čierna farba na obraze vychádza z odevných súčasti nevesty, znázorňovala smútok nevesty za slobodou a rodinou. Staré vzory, ktoré môžete obdivovať na obraze pochádzajú z výšivky na mužskej zástere. Medzi tieto vzory patrilo aj srdce, charakteristické najmä pre Selenču. Po druhej svetovej vojne sa v obci začali uplatňovať vzory florálneho charakteru. Selenčská nevesta sa do venca prvýkrát strojila na posledné ohlášky do kostola, kedy si obliekala farebný kroj a v deň svadby, kedy si obliekala čierny kroj. Tradičný svadobný veniec nevesty zo Selenče sa skladal z niekoľkých častí a doplnkov. Väčší veniec sa kládol na hlavu a uväzoval sa o vrkoč šnúrkami, kým menší venček lemovaný zelenými listami sa uväzoval na hruď pod koráliky. Pod tento venček sa na šatku zdobenú strapcami, nazývanú ,,cakňáš“ pripínal aj rozmarín, ktorý bol symbolom panenstva. Vrkoč ako symbol slobodnej dievky sa prikrýval červenými vyšívanými stuhami a na ne sa v zátylku pripínal menší venček, ktorým sa prikrývali šnúrky. Vedľa červených vyšívaných stúh sa vzadu pripínali aj dva konáriky s mašľami, nazývané ,,obodze“, ktoré sa niže pása prekrížili a tiež uviazali ďalšou mašľou.